(Sofia Filein, 16.05.2016, basne)
Možno raz bez okolkov
budeme môcť prekročiť
čiaru.
Možno raz budeme hrdo stáť
ako dve pokrivené lampy
spojené jedným,
neprispôsobivým.
Same, no plné,
pokrivené, no s nádejou.
Nechápajúce a nepochopené.
Stratená generácia nás stratila,
a myslím, že jej to ani nevadí.
To cinkanie ma už otravuje,
akoby cinkalo v ich hlavách.
Prázdno.
Bez odozvy.
Čím to je, že sama v spoločnosti
a obklopená v samote.
Čím to je že....ach zasa cink.
Docinkalo.
V ich hlave i mojich myšlienkach.