Nočná balada
(Nervaque, 10.10.2016, basne)
Nespím
mám svoj pravidelný šesťsten
zapadnutý medzi ostatnými kockami vibrujúcich izieb
ako vdýchnuté teleso
v zanesených pľúcach fajčiara
ktorý sa už ani nesnaží
kašľať
ležím v zmätku perín
ako zapichnutá kosť
v krku pažravca
a nechce sa mi ani poškriabať
hladný žalúdok
predstavujem si pohár vody
za stenou
no nechám útroby ústnej dutiny
predstierať púšť
okno sa leskne ako fatamorgána
s bezhrbou muchou
nehybnou po včerajšom útoku
novinami
načúvam šedivému kolosu
panelák prehĺtol posledný výťah
so zle požutými telami
okupantov noci
ako príliš tvrdá stolica
vypadávajú z vchodových dverí
za zvukov kovového jazyka
a hemoroidov na podrážkach
dlažba pulzuje v rytme
dosluhujúcej žiarovky
podráždená pľuvancami
s pachuťou vodky
a opilecká pravda sa dožaduje pozornosti
zásadne krikom pod oknami
snáď to vzdajú
a o blok ďalej si overia prítomnosť
krvi v nosoch
sťaženú schopnosť znásilňovať
odvážne sukňomilky v tančiarni
kde má výhradné právo volenky
promile
nech ale tvoria dejiny
sídliskovej úprimnosti
a ja predsa len pôjdem
chladničke odtrhnúť ksicht
a vyzradím žalúdku
všetky jej tajomstvá
ráno budú bytom
v prázdnych bruchách škvŕkať
prihlasné zvončeky
a nadávky vyzvracaných
peňaženiek
ja vstanem fit
s ďalšou napísanou básňou
vo svojej zbierke
a bledou milenkou v kuchyni