(annav, 18.02.2017, basne)
Dýcham ti do vlasov
celkom zblízka.
Kučierku na tvári
ti môj dych íska.
Vidím ťa z profilu.
Líce, ústa, riasy
v obdivnom cítení
sajem z dievčej krásy.
Si ako fialka
pokorná a nežná
v marcovom svitaní
jarná, už i snežná.
Si ako drobný kvet
tajuplnej vône.
Že si, už tým blažíš svet,
výslnia i tône.
Stojím vedľa teba
v plnom autobuse.
Ty vodíš ma po nebi
v neznámom úžase.
Vedieš ma ku sebe
ani nevieš o tom,
že vstúpil som v priestor
v tebe uzavretom.
Nedýcham. Nemý som
v slakobôľnom snení.
Srdcom mi prejde ston
ako stromu v rozvidnení.
Anna Vodičková