(Anjel z ríše nebeskej, 20.10.2018, basne)
Pohľadom hľadím
na to nebo
nadomnou
zazrel som
tie sivé mraky
čo tiahnú sa oblohou
a z nebies
ronia sa slzy.
To nebo
plače nad nami
veľké slzy vyroní
jednú za druhou
smútkom zatiahnuté nebo
z nebies hľadia anjeli
to oni ronia slzy
hľadiac zo smutnou tvárou.
Keď vidia
čo deje sa
na tejto našej zemi
smútia
cítiť je bolesť veliká
to je dôvod prečo
nebo žialí.
Smútok i bolesť
tiahne sa modrou
planétou
ľudská nenávisť
a zloba
nepoučili sa
minulosťou vzdialenou
potrestať ich vari treba?
Ak nepoučia
sa tie ľudské duše
a ak nenapravia
svoje chyby
do nekonečna
sa budu z nebies
roniť slzy veľké
až kým
aspoň jeden anjel
ku nám zletí.