(Luboško, 01.03.2007, basne)
Poď mi veštiť z kávy
čo je a čo bude o rok
dobré aj zlé správy
si môj spoľahlivý prorok
Poď mi veštiť z hlavy
čo je a čo bude potom
svedomie to spraví
chce ma zmieriť so životom
Nemusí no môže sa to stať
žiť bez lásky, iba tak
čakať na svoj prvý vlak
spoliehať sa na zázrak
Nemusí no môže sa to stať
žiť bez lásky, iba tak
na perách mať inovať
v duchu ťa však milovať
Mám ťa neskutočne rád ako farbu neba
chcem ťa láska objímať
ppď mi veštiť z teba
Mám ťa neskutočne rád ako kvapku rosy
keď ma budeš milovať
vyveštím ti ktosi
Poď mi veštiť z dlane
túžby a sny pospájané
zrnká piesku slané
len tie vedia čo sa stane
Nemusí no môže sa to stať
prestaneš sa okúňať
lebo veľmi dobre vieš
že mi nikam neujdeš