(Dávid, 23.01.2020, basne)
Som hrdý
že patrím medzi omylných
ak ťa to sklamalo sorry
oči plné soli
v bruchu mravce,
v srdci moly
tak ukáž mi ktorý
pohľad je úprimný
prosím ťa nádej
a láska neumri
nestíchni,
neuhni
na jednej dlani,
v jednom ohni
tak kto,
ty, ja alebo oni?
kto je ten blázon
a kto normálny?
O normálnosť nestojím
o dokonalosť takisto
človekom nie sme rovnakým
sme jeden a sto
sto a jeden
každý a žiaden
začal som chrániť svoj sen
a užívať si život
tešiť sa z každého dňa
každému dňu
dám šancu
stať sa najlepším dňom môjho života
nenapravený ale poučený
ako z príbehu Marka Twaina
stále som to ja aj keď trochu iný
cítim to isté
len už som silný
buď si na to zvykneš
alebo odídeš
buď ma vyzveš
alebo nájdeme kompromisy
prečo súdiš, kto ti dal právo
kto si?
Aj keď tieto maľby
znejú surrealne
verím že naše sny
sú reálne...