(Peter35, 18.09.2020, basne)
SANGVINIK
Sotva slnko ráno vyjde,
hrá mu úsmev na tvári,
prvý vtip čo na um príde
s prehľadom sa vydarí.
Šíri kolom iba smiech,
nezná chmúrnu náladu,
po večeroch vnútri viech
koná z vtipov estrádu.
Poslucháči bystria uši,
nové fóry túžia čuť,
ženy, deti, ba aj muži
na kus smiechu majú chuť.
Veľkolepým potleskom
odmieňajú srandistu,
optimizmu zábleskom
umravnia aj sadistu.
Sangvinik tak zvláštne žije,
pláva dňami veselo,
závan smútku radšej kryje,
trúchliť sa mu nechcelo.
Zlé myšlienky tesní nabok,
pekné chvíle spomína,
na depresiu žiadny nárok,
sotí ju do komína.
Vidí zväčša pekné strany
s pozitívnym prístupom,
obrusuje ostré hrany
skorým ranným nástupom.
Hnev na sebe nedá znať,
hoc občas ním aj lomcuje,
optimistom sa chce stať,
v krušných chvíľach tancuje.
Vážny problém s prehľadom
potichúčky vyrieši,
prekážky rad za radom
pousmejúc vyhreší.
Nezná slova krivého,
nešvár prejde mlčaním,
nezatne do živého
cholerickým vrčaním.
V spoločnosti zvaný hosť
hýri dobrou náladou,
optimizmu v sebe dosť,
kam naň chodí záhadou.
Nech nám slúži ako vzor
ten veselý jedinec,
bezprostredne milý tvor
pre nás nie viac cudzinec.