(Peter35, 03.12.2020, basne)
ADVENT
Vždy keď zima jeseň strieda,
čas adventný pred nami,
slnka lúčov vonku bieda,
rok pomaly za nami.
Na advent sa každý teší,
veď sa blížia Vianoce,
a keď k tomu ešte sneží,
sneh sa v splne trbliece.
Na vianočných trhoch spolu
stretajú sa starí známi,
s dobrotami sadnú k stolu,
vítaný si medzi nami.
Strom vianočný na námestí
majestátne pôsobí,
koľko ozdôb sa naň zmestí,
veľkoleposť znásobí.
Srdcia ľuďom jaksi mäknú,
sme si k sebe zrazu bližší,
stránku všetkých vidieť peknú,
dokážeme byť aj milší.
Každá duša pookreje
v pokore a rozjímaní,
láska srdcia poohreje
v predvianočnom ponímaní.
Žiadne spory, žiadne hádky,
netrápi nás žiaden svár,
nastávajú krásne sviatky,
ukážeme ľudskú tvár.
V ušiach znejú koledy,
vkráda sa k nám pohoda,
v svete zrazu niet biedy,
na Vianoce nie náhoda.
Srdcia naše otvárame,
aj trináste komnaty,
zlo na dobro pretvárame,
na lásku sme bohatí.
Vľúdne slovko kde-tu začuť,
nimi sa dnes nešetrí,
pekné vinše vôkol počuť,
vznášajú sa v povetrí.
A tá radosť v detských očiach,
to túžobné čakanie,
rôzne prosby sa v nich zračia,
aj úprimné pokánie.
Tak si splňme túžby naše,
verme všetci v lepší svet,
viera naša dnes nám káže,
že lepšej cesty veru niet.