(gallatea, 10.10.2021, basne)
Zas prestávala som
byť sama sebe verná,
keď rozochvela ma túžba,
krajina tajov nedozerná...
Pripravená priniesť obeť
na oltár tvojho chcenia,
splniť prchavé rozmary,
čo moje dušedráhy plienia...
Vytušiť tajné priania,
skôr než ich stihneš vysloviť,
prehliadnuc záchvevy mrazivé,
pre teba perly zo dna vyloviť...
Zmeniť sa na čašu moku,
ktorým by si sa opájal,
skryť sa do ľadových kvetov,
čo by si svojim dychom roztápal...
Do dlaní zbierať rosu,
v ktorej by si sa umýval,
z vlastných kostí vystavať zámok,
hoci by si v ňom aj tak nebýval...
No ty sa nikdy nespýtaš,
kto vlastne som a či ti patrím,
čo maľuje mi na tvár krivý úsmev,
pre koho znovu svoje rany jatrím...