(Pettie, 10.01.2022, basne)
Biely závoj mesta
ľahkosťou opantáva
hladného ducha,
celú ma balí
do hodvábneho závoja
dnes budem
predaná nevesta.
Cesta,
na nej tisícky osudov
rozsypaných
v každom osirelom kúte
ako jantárové koráliky,
čo som mala vtedy
okolo členka.
Oranžový kocúr
na ulici blúdi,
v tieni mohutného dubu
k zemi sa chúli,
dni sú opäť
o čosi dlhšie
ako noci,
zima pyšne vládne
úplne sama,
bez pomoci.