(ZUZ271, 08.07.2022, basne)
Stojím samučičká samotinká,
zástavka menom Opustená Linka,
mnohotvárne vykrivené ústa,
čelíš tomu, zriedka či zhusta
opakovane a proste po svojom...
a až už spokojíš sa so svojím pokojom...
ktorý si si dôkladne vymaľoval,
cudzí známy vkráda sa, narúša
a s úsmevom prednáša:
znova a spomaľ...
To snáď nemyslíš vážne...?
Opäť, znova , zasa ?
Do prdele a do frasa!
To snáď so mnou vyšší hrá sa?
Zas v roli tupého slepúcha,
So slzami v očiach sklániaš sa,
tak kde je tá porucha?
Čo mám urobiť INAK?
fázu hľadajúci maniak
predháňa deštruktívny
a vyčítavý zabijak...
lenže keď títo unavia sa,
...
prechádzaš lekciou s prstom v nose,
jak keby Ti to nosili na podnose..