(Dávid, 07.01.2023, basne)
Veľmi dobre si pamätám
prečo som napísal prvú báseň
vytrhal som burinu
a zostalo to krásne-
zem, ktorá bola schopná
poskytnúť úrodu
to čo bolo zasadené dávno
zrazu veselo rastie,
rastie a rastie toho
stále mnoho,
viac, než som vtedy dal
keď človek dokáže zázraky
budem sa ich snažiť robiť každý deň-
pri pohľade na prvé klíčky
som si prisahal
Veľmi dobre si pamätám
ako som sa rozhodol
vydať prvú knihu
netušil som ako-
mal som len víziu,
túžbu a v hlave predstavu
ako v rukách držím ju,
šťastie aj keď počúval som
často, že to možné nie je
a som rád, že som im neveril
lebo je, možné je všetko
keď ťa tvoj vlastný sen hreje
Veľmi dobre viem
prečo dnes píšem ako píšem,
prečo sa moje básne
nepodobajú prvým
ale verím, viem,
že vďaka tomu ako dnes myslím
cítim sa živým