(Peter35, 01.08.2024, basne)
STARNUTIE
Starnutie, ten proces ťažký
od chvíle tvojho zrodenia,
starneš stále, denne, navždy,
život - samé blúdenia.
Časy dávnej mladosti
nenávratne sú už preč,
tanca, smiechu, radosti,
rýchlo prešli, moja reč.
V dospelosti životom
kráčaš ďalej, nevieš kam,
ako väzeň za plotom
opustený, celkom sám.
Prekonávaš prekážky
čo ti život pripraví,
prehľtaš mnohé urážky,
snáď sa vinník napraví.
Rok za rokom rýchlo plynie,
povinností všade vôkol,
nadšenie a elán hynie,
koľkože to máš už rokov ?
Darmo veru, darmo je,
čas nestojí na mieste,
kto ti povie, ktože vie,
čo ťa čaká na ceste ?
Na hlúpostiach už nezáleží,
nemáš z nich viac mindráky,
pri srdci tebe záleží
postarať sa o detváky.
Vytrvalo ďalej ideš
cestou svojou za šťastím,
už len krok, kým k nemu prídeš,
schované je za chrastím.
Pomaly však strácaš silu,
necítiš sa všemocný,
tak si poseď aspoň chvíľu,
bez síl človek nemocný.
Za mladi bol mozog svieži,
všetko pekne klapalo,
dnes už straší ti vo veži,
telo celé plakalo.
Rozum všetko zabúda,
nič už sa ti nedarí,
vitality ubúda,
máločo sa vydarí.
Ruka v kŕči, padá vlas,
také temné, desivé,
už len chrčíš, strácaš hlas,
koniec, ticho mrazivé.