(Lumil, 03.03.2025, basne)
Prázdny papier čakajúci
na pero,
ktoré zoberie mu
čistotu.
Dúfa že ponesie niečo
vznešené,
nie len dáku sprostu.
Celý život trávi v prítmí zošita
čakajúci čo sa stane.
Možno otvorí ho ruka básnika,
na jeho prázdnej strane.
A pero začne tanec
stojí,škrtá, píše.
Nahliadne do duše
básnikovej ríše.
Papier už nieje chudobný,
konečne niečo vlastní.
Prišiel o svoju čistotu,
napriek tomu je šťastný.
Či ocenia ho?
Nerieši.
Stačí ak aspoň jednu dušu poteší.