(Dušan Láznička, 19.03.2025, basne)
Tak mal si bôľ
že i jak by lkal
a ťal do sŕdc tých víl
bo i des bol tu
kde sa len les pnie
a pes ten zas tu znie
keď škrek mu hlas vrie
Tys‘ bol zlý na laň
veď moc je žien
veď noc má srieň
tam i laň a mlok
trčia nad svit lún a chmár
Bárs bys‘ chcel lkať
len preč si buď
ty smeť rán
a lúč sa s tou čo vie
že si kráľ i princ
Rád chcieť sa smiať
a bôľ si už len priať
však smrť je kaz i kat
tak trp ty klas
tak vrav máš hlas
kým z riek prúd ti srší
a do rúk kôp sŕdc prší
Znie spev víl
tkvie prúd chvíľ
bráň sa – tys‘ kráľ a muž
hor sa do hôr a pre laň sa vzmuž
Si tŕň si mrak
čo i lúč vie zviesť
len máj vie tú zvesť
že bol si vrak
Buď si v diaľ keď klam je sen
ži tam kde vôd bol tok
a rýb rad bdel a spal jak blen
ži a teč a boj sa stok
Tak sťa hrom a blesk
žils‘ sám jak ded či brat
len skrúť si svet pre stesk
ži jak kráľ a zvráť ten zvrat
Tam bol bôľ i des
kde hmly sú vždy a dnes
tam šiel kráľ princ a syn
kde noc má skrýš a mlyn
krv je z hláv zlých dní
krv je lesk keď noc sa tmí
Už spej do dní čo zná zem
vzbuď krás klam i zhon
som rád tak poď len sem
sme kráľ i princ čo idú von