(Pettie, 30.03.2025, basne)
Zdvihla som ruku a vzduch sa prehol
ako keby v ňom boli neviditeľné mantinely
nejaké slová uviazli v jantári úst,
neschopné dotknúť sa kovovej kože
tvojich viet
keby sme boli magnety
bývali by sme dvomi odvrátenými severmi
boli by sme bývali takými pólmi,
ktoré sa nepretínajú ani
v najodvážnejších teóriach
rozpustená rýchlosť,
keď sa blížime
a nič sa nestane
natiahnuté siločiary
priestor naplnený hustým mlčaním
a gravitácia sa tvári
že tu vôbec neexistuje
v inom priestore,
v inom vesmíre
by v nás zažala jediná iskra,
ale tu sme len
dva osamelé svetadiely.