(Jarunka, 20.12.2021, ostatni)
Pojďme si dny před Vánocemi užít trochu jinak. Vymaňme se z kolotoče povinností a předvánočního spěchu. Vejděme do klidu lesa a zimní přírody. Pobuďme ve společenství svých druhů kolem otevřeného ohně, tak, jak se scházeli v tyto dny naši slovanští předci.
Zimní Slunovrat - Kračun, Karačun - Bílé Svátky - Svátky Přeměn.
Oslavujeme konec tmavé části roku a zrod mladého slunce světla a tepla - Dažboga. Tím se energie v přírodě přeměňují. Slavíme Bohy Svaroga, Dažboga, Roda a Koladu.
PIESEŇ ZIMNÉHO SLNOVRATU
(Žiarislav)
Pod snehom už drieme zimná zem,
ako každý rok, už toľko krát,
uprostred tej zimy, ako sen,
rozosvieti sa nám Slnovrat.
Pod snehom je tráva zmrznutá,
ani krv tak dobre neprúdi,
sila trochu drieme zvädnutá,
(no) Slnovrat ju v kráse zobudí.
Už strácajú sa jasné videnia,
keď chmáry zastierajú unavený zrak,
(no) tým ktorí sa s málom podelia,
odmení ich veľký slnovrat.
Kračúň deň je daný nakrátko
a noc sa veru hrozne dlhá zdá.
Nezlepší to žiadne pozlátko,
(hoj), prebúdza sa sila slnečná!
Chvála veľké Slnko, vráť sa, vráť,
nech netápeme v temnej mäteži,
(nech) pominú sa smútky aj časy strát,
na tej našej piesne záleží.
Nech netápeme v temnej úzkosti,
prihotovte záprah pre koňa,
pre slncového koňa vo sviatosti,
(on) temno jasnou žiarou prekoná.
=