(maranika, 12.02.2009, uvahy)
.
Videla som včera problém, ktorý nebol môj. Poznáte to? Ten pocit, že táto nepríjemnosť sa nestala mne je veľmi príjemný. A ešte príjemnejšie pre mňa bolo vedomie, že nikto nechce, aby som to riešila. Lenže mne to nestačilo. Neutále som sa obzerala a sledovala ako sa tá situácia vyvíja.
Výborne som sa bavila a škodoradosť mi na tvári naladila široký úsmev.
a vtom...
...som šliapla do h*vna...
Ďakujem životu, že na mňa nezabúda a stále ma vychováva. :)
.