Po čase...

Keď sa ráno zubúdza, nové svetlo jej v hlave svitá. Rozmýšla. Deň, keď spoznala jedneho mladíka, jej otvoril oči... Je pre ňu viac ako jej vlastný život. Je pre ňu viac než čokolvek iné na tomto svete. Aj keď nechápe ľudí, ktorý jej chcú len zle. Ktorý nahovoria jej chalanovi, že je štetka. Že spí s každým, na ktorého natrafí. Svet je zlý a ona to vie. Pravdu mu do očí povedala, a on ju len lahko pobozkal... Pozrel sa jej do tváre, do jej modrých očí a povedal: "Minulosť je minulosťou, netreba sa nad ňou trápiť. Hlavná je budúcnosť a to, ako ju spolu prežijeme!" Tieto slová jej znejú v ušiach každý deň. Každú chvilku na neho myslí, má chuť ho vybozkávať. Lenže jeden problém má. Jej matka je zákerná. Nadáva jej za každú hlúposť. Za každú maličkú kravinu. Kazí jej život, a to pôsobí aj na jej vzťah k tomu chalanovi. Bojí sa, že keď na neho jej matka príde... Nebude ju púšťať za ním. Nebude jej dovolovať byť s ním. Je strašné na to myslieť... že by mohla kôli jednej osobe stratiť človeka, ktorého miluje. Teraz nad tým nechce rozmýšlať. Nechá budúcnosť na osude a svôj život šťastne žiť bude...