Láska,či nie..

Neviem,čo chcem vlastne písať,len tak nad všetkým premýšlam a nejako nemôžem v poslednej dobe prísť nato,ako sa dá naučiť nemilovať,neprejavovať žiadne city,necítiť jednoducho vôbec nič..Je ťažké,keď stretnete niekoho,o kom si myslíte,že je ten pán s veľkým P.Že je to láska na celý život a zrazu po určitej dobe sa ten človek ukáže v tom pravom svetle,ubližuje vám denno-denne,svojimi narážkami,poznámkami,svojim postojom k životu,nadradenosťou..A aj napriek tomu všetkému,všetkej bolesti,všetkému zlému,všetkému,o čom som si myslela,že ja nemôžem prežiť,zotrváte v tom vzťahu 4,neskutočne dlhé 4 roky...Teraz,keď sa nad tým zamyslím,zdá sa mi to ako večnosť.Do poslednej chvíle som čakala nato,kým sa ten človek zmení,čakala,kým ma chytí za ruku,objíme,povie z úprimného srdca,že ma miluje a povie mi,že zase bude takým,akým bol na začiatku.Je to vôbec možné??Nie je to všetko iba pretvárka,na začiatku každého vzťahu sa chováme tak,ako sa od nás očakáva a postupne sa prejaví skutočná povaha,skutočné prejavy lásky či nelásky..A vy ale aj napriek tomu stále dúfate,že ten človek si predsa uvedomí,ako vám ubližuje..nevidí to,že vám tečú slzy pri každej ďalšej urážke,ponížení,každom ďalšom napomenutí..Prečo to robí??Veď moja láska bola taká čistá,bola krásna,ale bohužiaľ nenaplnená..Takú dlhú dobu som si myslela,že keď niekoho skutočne milujete,dali by ste za toho druhého život,tak dokážete zmeniť celý svet,dokážete všetko,dokážete potlačiť v niekom,na kom vám úprimne záleží ten hnev a potrebu stále si dokazovať,že Ja mám navrch.Nerozumiem,prečo je pre neskutočné množstvo ľudí materiálna stránka na prvom mieste a až keď stratia milovanú osobu,zistia,že bez nej a jej lásky im tie peniaze nestačia,že bez milovanej osoby peniaze nemajú význam..Peniaze nám neprinesú šťastie!!!
A preto premýšľam nad tým,či nie je lepšie necítiť,nemilovať,neriešiť problémy lásky,zaľúbenosti,dvoch ľudí...láska mi pripadá ako faloš,do ktorej sa sami zamotávame..nedokážeme milovať niekoho,bez toho,aby sme ho nechceli vlastniť a rozhodovať o jeho živote,ale nejako to nedokážem,nie je to v mojom vnútri..
aj keď na druhej strane stále verím,že niekde naokolo existuje človiečik,ktorý čaká nato,kým ho objavím,anjelik,s ktorým budem môcť znovu lietať v oblakoch..život máme len jeden a je príliš vzácny nato,aby sme ho premárnili úvahami,treba ho začať žiť...nie zajtra,ani pozajtra,ale dnes!!