Samota...

...neznesiteľné pohľady,
nezvyk,
nenávisť to nie je,
len mi prestalo záležať na ľudoch,
nie všetkých,
pár ich ostalo,
zmestia sa do malej dlane dieťatka,

moje dni sa zmenili,
asi je to tou fotkou,
ktorú máš vycapenú,
na viditeľnom mieste,

úsmev?nie je potrebný,
ved stratil sa
z úst uprosted dní,
a on sa nahradil zármutkom,
slzami,ktoré nik nevidí,
iba ja cítim ako pália,
je to už tak,
nezmením to,bohužiaľ,
do kelu,
ved ja to fakt už nezmením....

a tak plynie čas,
minúty,
hodiny,
dni,
týždne,
a sú čím dalej tým viac prázdnejšie
a také isté,
rutina,
nezmazateľné stopy minulosti,
rozpraskané oči,
unavené vrásky,

zhasnuté svetlo,
a tak ako každý večer,
každý večer každého dňa,
zababušená po krk,
nohy von,
a bujaré sny,

vidíme sa ráno,
to isté ráno,
každé ráno každého dňa...

to isté prázdne ráno...

...