..v daždi na prechádzke so Samotou

ako tak kráčam cestou,
uvedomujem si,
že tou cestou kráčam sama...

mám rada dážd,
aj keď u mnohých vyvoláva odpor
či depresie,
ja ho mám rada.
tie prechádzky takto večer
o desiatej
zo zafajčenej krčmičky,
plnej smiechu,
cigariet
a piva,
plnej ľudí...
aj toho jedného človeka...

odišiel skôr
preto musím ísť pešo
a kráčať v daždi..
vlastne..
on ma ešte domov nezobral..
možno raz..či dva..
kašľať na to..
si ozdobený tým hnusným prsteňom..

jeden raz povedal:
\"ja mám rád dážd aj prechádzky,
ale nie vtedy,
ked prechádzam sa v ňom sám\"

tieto slová ma dostali,
sú tak pravdivé
a práve dnes sa hodiace,
práve dnes nabrali takú akúsi zvláštnu vážnosť

odomkla som dom
celá premočená,
zamkla dvoje dvere,
sadla
a rozmýšľala
...
...
...
už nechcem kráčať
v daždi sama
...
asi dám samote Tvoje meno