Myšlienky

Púť mojich myšlienok nekonečne bezbrehá, blúdiaca
korunami stromov bez lístia a plodov. A v ich vychrnutých, prosebne zopnutých rukách, kolísajúcich sa v nápore novembrového vetra hľadá tvoju tvár. Iba tvoja tvár rozžína svetlo v krajine tieňov, kde prší nostalgia nenaplnených vzťahov. Rukávom zotieram prach zo zrkadla mojej mysle - hladiny jazera - a hľadám v ňom nový obraz. Do rúk naberám rosu zo stebiel trávy a ponúkam ju tvojim perám, ktoré som stretla vo sne. Boli mĺkve, pôvabné a možno trochu unavené. Dotkla som sa dlaňami - nech sa nasajú perlivých kvapiek rosy a usmiala som sa na ne. Ovlažili sa, opätovali mi úsmev a po chvíli povedali: "....nie", Dýchnem na plávajúci plamienok sviečky, ktorá dohára pri hrobe nesplnených túžob a snov. Živoriaci plamenienok sa zavlní a na chvíľu rozptýli tenunký pramienok čierneho odtekajúceho dymu, strácajúceho sa niekde hore... Konečne som sa dozvedela, ako som našla Tvoju tvár. Tvoju tvár - mi ukázal Boh.