PARADAJKOVÁ POLIEVKA

PARADAJKOVÁ POLIEVKA

  Sedím si sama v izbe. Paradajková polievka pomaly dovarí. Už sa teším, keď bude hotová a ja si do nej nastrúham tvrdý syr. No sem-tam ešte k nej musím pribehnúť, pomiešať, aby mi neprihorela. Jej vôňa sa ťahá po celom byte. Mňam.

  Z hifi veže sa ku mne dostáva hudba a hovorené slovo z rádia Vlna. No vnímam ho len letmo. Nepripisujem k nemu žiadnu dôležitosť, je pre mňa len ako taký podmaz k momentálnej situácií ktorú práve prežívam. No je to príjemné J

  Hlavou mi prechádzajú rôzne myšlienky, ktoré môžu ženu len tak napadnúť, keď je sama a najbližšia osôbka akurát chýba. Teraz hrajú Lenku Filipovú, pieseň o milovaní. Áno, medzi tie moje myšlienky sa vsunula i túžba po milovaní. Väčšinou naňho myslíme, keď sme sami, alebo s milovanou osobou. Ale čo je medzi tým? Iba prázdno? Čas, keď sa sústredíme na varenie paradajkovej polievky, aby sme ju uvarili čo najlepšie, aby jej nič nechýbalo. Ako keď sme presne so svojou láskou a chceme pre ňu to isté? Možno sa tomu hovorí láska... K polievke? Niee...to určite nie..aspoň u mňa nie. Ja city polievke neprejavujem. Ale budem úprimná, moju lásku by som veru rada teraz prestrela na postieľku a vychutnala si ju dúšok po dúšku, kúsok po kúsku. Až by som ju postupne celú túžobne zjedla. A čo by z nej zostalo? Hm, radšej len trošku ochutnám a niečo si nechám aj na ďalšie krásne chvíle prežité spolu.

  Koľko je asi druhov paradajkových polievok? Tak veľa ako lásky? Je len jedna a predsa má tak veľa podôb, chutí, vôní. Každý si ju vychutnávame inak, inde, s niekým iným. Aj keď je stále tá istá. No nakoniec nám môže, ale aj nemusí chutiť. Dokonca sa ňou môžeme aj obariť, popáliť. Napr. žalúdok, ale i jazyk. Môže nám byť z nej i zle. A naopak, vie nám tak ulahodiť, uspokojiť naše chuťové poháriky. Až tak, že si s radosťou pohladíme naše brucho a povieme : „ To bolo výborné!. Takú by som si dal aj nabudúce!“.

  A potom? Čo je potom? Umyjeme riad po sebe, zvyšky toho lahodného pokrmu a spokojní si ideme robiť niečo iné, alebo si rovno ľahnúť nech nám trošku vytrávi. Nech ešte chvíľku dáme priestor na vychutnanie si toho všetkého dobrého. Prežiť všetkými zmyslami to, čo nám ulahodilo.

  A ja sa už neviem dočkať, kedy si z tej polievky tiež dám. Nech mi nevychladne.  A plný tanier. Už hotová na mňa tíško čaká, len jej voňavý parfem ma nežne opantáva a volá k sebe. Tvrdý syr si tiež nastrúham, nech je ho tam veľa. Pekne sa v nej roztopí. Až tak, že keď si budem naberať lyžicou ten lahodný riedky pokrm, bude sa ťahať od polievky až po moje ústa.

  Na koniec bude len dobrý pocit z odvedeného varenia, dobrá chuť v ústach, plný žalúdok. Len to ostatné predsa mi bude chýbať...tá podstata lásky. Aspoň dnes.

  Tak dobrú chuť priatelia... A nezabúdajte, lepšie chutí vo dvojici.

Imagine