Tichý zabijak

Čo je to láska? Smrť alebo tichá kráska? Je to bolesť a zároveň neha. Prečo nás pochytila? Chcela zraniť ale povzbudiť. Jedno však viem. U mňa neuspela. Plazí sa po mne ako tichý zabijak. Pomali z hlavy k sŕdcu. Zviera ho a aj cítim ako pomali praská, rozpadá sa na milion kúskov. Život mi uniká pred očami. Cítim chlad medzi dverami. Slzy mi stekajú po líci. Ich horkosť ma spaluje. Rozožiera ma zaživa. Sŕdce prestáva tĺcť! Ale prečo? Chcem si vybaviť účty. Zaraziť kôl do sŕdca mužovi. Aby vedel čo to je, čomu sa hovorí bolesť. Mučiť ho bozkami ako votrelec. Áno moja odpalata bude sladká a zároveň hladká. Šaliem, chcem sa pomstiť za lásku, chcem aby ostatný poznali moju bolesť a moju nenávisť. Lenže to nejde. Možno nemôžem to utrpenie niesť ďalej. Vyrieši to smrť alebo ospravedlnenie. Vyberám si prvé riešenie. Môj život dosiahol spoznanie. Láska nieje všetko, smrť je viac a preto si berem nôž a končím s trápením, na ruku si vyrijem rozlomené sŕdce. Krv mi tečie po dlani smerom na dlážku. Ja padám k zemi. Pomalým ladným pádom. Život sa mi premietne pred očami, kotré sa zavrú a potom sa rozhostí ticho a tma. Chlad sa mi rozbehne po tele a krv spraví malí potôčik. Potôčik lásky, kotrá vo mne práve zomrela.