C´est la vie...

Na začiatku je počatie;

( hádam aj zlé počasie),

keď vonku mrzne či padá dážď,

vtedy je vraj najvhodnejší čas

začať na tom pracovať... 

 

Postačí len maličkosť:

Spermia, vajíčko a

šťastia máličko.

( Pre niekoho azda smola

-         nie každý s tým ráta a

dôsledky ťažko znáša...)

 

Zárodok, morula, embryo:

„Len aby sa to zdravé narodilo!“

Keď vidia drobca prvýkrát,

vyzerá to asi tak:

maminka prepukne v šťastný plač

a  otecko zas,

hrdinsky potláča vzlyk,

hoci ledva lapá dych...   

 

Každodenná realita, len čo

zasiahne im do života:

dojčenská žltačka, cumlíky, plienky,

keď hlásia sa prvé zúbky

noci bezsenné a

pravidelné kŕmenie.

 

O dva – tri roky, bocian

 k nim opäť priletí:

Sľúbili mu bračeka, ale

je to sestrička.

Tento nesplnený sľub, im veru

dlho nevie zabudnúť.

 

      Úloha veľkého brata

 sa mu zato celkom ráta:

Už odpustil tamtú zradu;

V škôlke našiel kamaráta,

Dostal síce angínu,

no i prvú pusinu. 

 

Štrbavý úsmev, šlabikár pod pazuchou,

 prekonal

už ovčie kiahne, no má problém s násobilkou.

A ešte ho trápi plachosť

a  strojček na zuboch, ktorý

mu na sebavedomí nepridáva moc.

 

Čas ten rýchlo uteká, a tak

prišla puberta:

Objavil hudbu,  dievčatá i šport, takže

nevie, čo má robiť skôr.

Pochybná partia, alkohol, cigarety,

doma samé výčitky zato, že

v škole to na sto percent „nefičí“...

 

Sám je najviac hrdý preto, že nejedno

dievča pred matúrou prišlo nato,

 že práve v jeho náručí

sa omnoho podstatnejšie veci naučí.

 

 

Skoro nevie ako, ale sa to podarilo.

na ceste je bábätko, bude

z neho otecko.

 

Výčitky sú tu zbytočné, je

to predsa v rodine.

Jeho chyba nie je,

že história sa opakuje...