ŠÓRT STÓRY - Odstrelovači ...

Ako každý deň, i v tento som si sedela u svojho noťasu a pracovala...Sústredím sa a pozorujem občasne u toho naproti budovu, kde sa kôli absolútnej rekonštrukcii  občas pohnú robotníci ...Je už neskorá jeseň, takže tentokrát už to nie je žiaľ bez tričiek, tentokrát sú v bunde...Stojac na lešení aktuálne natierajú fasádu...Mám u toho občas otvorenú hubu, ale to je taký môj zvyk...Vonku je tak sychravo, že odtiaľ ide viac tmy, než z vnútra...Až tam zrazu sa objaví svetlo, netypické svetlo, je to svetlo nádeje? Toto červené svetlo je sústredené do jedného malého bodu. Také ako vo filmoch...Áno presne také, aké používajú odstreľovači... Laserový paprsok prechádza pomaly po stenách budovy, akoby niečo hľadal až skončí  na mojej hrudi... Obzerám si ho, stojím strlnulo a potichu a premýšľam, čo len so mnou bude?

....

....

....

....

....

....

....

....

....

 "Slečno, doměřeno... ! "

Uf, vydýchla som si, totiž potrebujem ísť znova cikať, rozlúčila som sa s geodétmi s radosťou a otvorenými otázkami, čo bude s mojím bývaním?