Zem je len jedna

Problematika životného prostredia sa dotýka nás všetkých a informovanosť verejnosti o problémoch, pred ktorými stojí naša planéta a život prírody, je na vysokej úrovni. Veľa druhov aj ich prirodzených prostredí sa dnes nachádza v kritickom stave, ale z histórie je zrejmé, že ochranou prírody sa naozaj dá veľa zmeniť.
Ako povedal jeden múdry človek - Wallace Stenger : „Sme tým najnebezpečnejším živočíšnym druhom planéty, pred ktorého ničivou silou sa musia mať na pozore nielen všetky ostatné druhy, ale aj samotná zem. Sme však takisto jediným druhom, ktorý- ak bude chcieť- vynaloží veľké úsilie na záchranu toho, čo by inak zničil.“
Veľa sme počuli o globálnom otepľovaní, skleníkovom efekte a ozónovej diere, ktoré sa valia na našu planétu ako veľká lavína. Vyspelé krajiny sa snažili zastaviť globálne otepľovanie znížením produkcie skleníkových plynov, no krajiny, ktoré tieto plyny najviac produkujú, protokol podpísať odmietli.
Čo však s problémami, na ktoré média neupozorňujú? Prečo je na svete stále viac a viac ohrozených druhov zvierat? Čo také veľryby? Prečo ich Japonsko loví pre komerčné účely? Jeden z druhov, Mink, sa chytá do sietí a trpí aj zhoršujúcimi sa podmienkami prostredia, ktoré sú zapríčinené najmä znečistením morí a globálnymi zmenami klímy. Populácia Minkov sa stále znižuje a odborníci majú obavy, že lov ich budúcnosť ohrozuje. Avšak nielen veľryby sú ohrozené. „Bushmeat“- mäso z pralesa, je ďalším problémom, ktorý by bolo potrebné zastaviť. Obchod s mäsom z pralesa ohrozuje vyhubením veľa druhov zvierat. Pralesné slony, opice a gorily. V niektorých častiach Afriky sa toto mäso stalo lukratívnym artiklom. Preváža sa do miest, dokonca vyváža do zámoria a predáva za vysoké sumy. Preto sa pýtam: „Je to normálne?“ Pre mňa je nepochopiteľné, že niektorí ľudia zabíjajú už aj tak ohrozené druhy len preto, aby sa nabalili. Neuvedomujú si, že tie stvorenia majú rovnaké právo byť na tejto planéte tak ako my? Myslia si, že sme na najvyššom mieste potravinového reťazca, no to tak nie je.
Ďalším, pre mňa nepochopiteľným, prípadom je rieka Ganga nachádzajúca sa v Severnej Indii a západnom Bangladéši. Rieka a jej okolie sú domovom ohrozených riečnych delfínov a tigra bengálskeho. Aj po mnohých pokusoch o jej záchranu ostáva naďalej veľmi znečistená, a sú tak ohrozené mnohé živočíchy. Do Gangy putuje každoročne niekoľko miliárd ton odpadu. Do jej posvätných vôd sa hádžu pozostatky ľudských tiel, továrne do nej vypúšťajú chemikálie. Priehrady obmedzili prúdenie vody a tým sa zosilnilo znečistenie. Indická vláda už minula na zlepšenie stavu rieky viac ako osemnásť miliónov libier, no všetko jej snaženie sa minulo účinku alebo sa situácia ešte zhoršila. Indovia veria, že voda z Gangy z nich dokáže zmyť hriechy. Pútnici z celého sveta sa schádzajú pri rieke, aby sa v nej vykúpali alebo meditovali pri jej brehu. Príbuzní rozprašujú popol zosnulých nad riekou, aby zlepšili šancu na ich budúci život. Denne sa do rieky hodí niekoľko stoviek mŕtvych, čo znamená hygienické a zdravotné riziká. K znečisteniu prispievajú aj telá mŕtvych kráv, posvätných indických zvierat, ktoré sa takisto hádžu do rieky. Podľa mňa už nie je šanca, aby rieka nadobudla svoju pravú tvár. Aj keby sa nejakým zázrakom vyčistila, ľudia do nej budú znova a znova hádzať mŕtvoly svojich blízkych v očakávaní, že potom budú mať lepší život. Sú tak zaslepení vierou, že hoci by im niekto vysvetlil, aké riziko im hrozí, keď sa v nej kúpu, aj tak by mu neverili.
Dalo by sa povedať, že za to všetko, čo sa deje s našou planétou môže chamti-vosť človeka. Stále si nedokážeme uvedomiť, že nie sme najmocnejší na tomto svete, pretože naša planéta sa nám môže raz odplatiť a potom si možno konečne uvedomíme, aké chyby sme spravili. Som si istá, že im to dôjde v poslednej chvíli, ale vtedy už nebude možnosť vrátiť to späť ani to napraviť, pretože už bude neskoro. Budeme ťažiť z nášho domova, kým ho úplne nezničíme.