Babie leto

.
Jesenný deň má v sebe zvláštny pokoj. Je ako stretnutie so starým človekom, ktorý je vyrovnaný so svojim životom. Vie, že sa blíži koniec, ale srdce má bez strachu, lebo svoj život prežil spokojne.

Múdrosť starých ľudí na mňa sála aj z jesenných dní. Z takých ako bol ten dnešný. Nebo má nádhernú farbu, listy stromov sa pokojne nechávajú unášať vetrom, pavúky na pavučinkách poletujú s dôverou a bez zbytočnej snahy ovplyvniť svoj smer, odrastené mačence sa vyhrievajú v posledných teplých lúčoch slnka a tá zeleň všade okolo má tiež nezameniteľný upokojujúci odtieň.

Pokoj. To jediné mi chodí po rozume, keď sa snažím čo najjednoduchšie popísať toto krásne obdobie roka.
A namýšľam si, že trošku z tej Božej múdrosti, ktorú by len slepý nevidel, vojde a ostane aj v mojom srdci.
Aspoň ako spomienka na ten okamih pochopenia.
.