Smrť

Ešte chvíľku rozmýšľania. Nie, nechcem čas ani možnosť rozmýšlať. Chcem len zomrieť. Už nechcem byť zá a chladná. Už nechcem byť ľadová kráľovná a mať sŕdce z kameňa. Je to trest za to aká som? Že dokážem podviesť, raniť? Nie, nieje to tým, že som zlá, som len zraniteľná. Cítim chlad, nič viac, moje srdce nebije, moje sŕdce už nieje. Vyrvali ho dvaja muži. Lenže an jedného nebudem mať. Mala som šancu, no skazila som ju. Tak načo žiť ďalej? Pre koho? Už nechcem znášať bolesť! Nie! Nevydržím ju. Zabíja ma! Zraňuje ma!
Utriem si slty, prosím aby sa mi slzami zotrela aj nenávisť. Už nie! Prosím nie! Už nechcem nikoho vidieť! Uzavriem sa do seba. Okolitý svet už nieje pre mňa! Toľko zlosti, nenávisti, podvodu, už nedokážem udržať.
Zomieram pomalím ubíjaním! Nechte ma všetci byť! Prosím nechte ma žiť!
Dajte mi pokoj s výčitkami! Tozkazmi a príkazmi!
Mám jedno riešenie! Nikto mi v ňom nezabráni! Ešte jeden podraz, výčitka alebo odhodenie a zabijem sa-
Podrežem si žili, zapichnem si núž do sŕdca. Apoň na chvíľu pocítim aké to je. Aký je závan smrti. A potom? Potom sa odoberiem na lepšie miesto, kde nebude hnev a predsudky. Kde láska bude ozajstná a nielen klam!!