Ani nevím

Svet sa zhrútil pred mojimi očami ako stavebnica. Pýtam sa prečo? Odpoveď znie: To, čo som spravila zle sa mi 1000-násobne vrátilo pri každej dobrej veci.
Svet ma nepostaví na nohy, svet ma nezdvihne zo zeme. Svet mi nepomôže byť sama sebou. Ale prečo? Prečo nemôže? Svedomie mi odpovie: Na nohy sa postav sama, sama sebou sa nauč sama. Svet ťa akurát podkopne. Svet ťa zabije. Lenže ja nechcem byť sama. Pozrie na mňa kamarát, položí mi ruku na rameno a kľudne odpovie: "Sama nebudeš, to mi ver. Postavím ťa na nohy a rukou ti pohladím vlasy."
Pozriem mu do očí. Láska a neha sa mu v nich zračí. Zoberem ho za ruku, dám mu ľahký bozk na pusu. Odvedie ma preč od zlých ľudí a ukáže mi nový svet. Svet plný lásky, plný šťastia. Tak toto si prajem. Lenže je to len sen. Krásny sen , ktorý sa rozplynie ako voda v jazere. Rozpláčem sa!
Svet je zlý, dajte mi pokoj - chcem sa zabiť! Vídem na most prekrásny, ten pohľad je anjelsky. Napriahnem ruky, cítim sa ako holub, vzlietnem do výšky a padám dole. Voda je ľadová, ja cítim, ako sa mi drvia kosti. Necítim nič, len okamih, záblesk radostných ľudí...