Hlavná rola...

Sneh mi pripomína pekné chvíle plné našich rozhovorov, pohľadov, letmých dotykov. No ty si to tak nevnímal. Pre Teba to boli rozhovory, chvíle, pohľady ako pre ostatných ľudí. Nepatrili len mne.

Na druhej strane mi pripomína utrápené smutné dni v izbe, pohľad z okna na zasneženú cestu, čakanie, kedy Ťa na nej uvidím, písanie básní, neuveriteľné množstvo prebdených nocí,tie prázdne rána,tie prázdne prázdne noci, tie krásne spomienky.

A tak plynul čas....

Naše odlišné svety, tak odlišné a pritom krásne, nikdy sa nespoja, nikdy sa nezblížia. Aspoň, že človeku ostali po tom všetkom sny.

Snívať nádherné sny plné lásky a radosti, kde hlavná rola ušla sa nám dvom. Vzali sme ju skutočne vážne. Len každé predstavenie sa raz končí a aj táto prebdená noc má svoj koniec. Kiežby tak na chvíľu ešte zaspať a vrátiť sa k Tebe...

Všetko krásne sa končí, čo si človek vysníva a ja budím sa opäť do prázdneho rána, do prázdnych dní, v ktorých dúfam, že Ťa môžem vidieť aspoň cez okno zahmlené mojim dychom od čakania na Tvoj príchod.

Už aby bola opäť noc a ja sa k Tebe vrátim...