Otázky bez otáznikov

.
Koľko času som strávila vyčkávaním na pravú chvíľu
Koľko vody pretieklo v riekach, kým som čakala na TEN SPRÁVNY okamih
Koľko rozhodnutí som radšej neurobila, lebo ten správny čas rozhodnúť sa nikdy nenastal
Koľkokrát ešte odložím svoje kroky, lebo nebudem veriť, že teraz niekam povedú
Koľko ľudí nikdy nestretnem, lebo mi nebudú stačiť dôvody na stretnutie

Vidieť čo sa stane, nie je darom pre ľudí.
Môžeme len veriť, že to, čo sa stane je to najlepšie, čo nás môže stretnúť. A nezáleží na tom, či sme po ceste váhali, strácali čas vyčkávaním, alebo nás dusila neistota.

Mať v rukách svoj život je ilúzia, ktorej venujeme priveľa energie.
Chceme aspoň trochu ovplyvniť to, čo sa s nami stane. Keď už ničím iným, tak aspoň tým, že sa rozhodujeme. A stále veríme, že preto naša cesta povedie tam, kam chceme my. Pretože si to zaslúžime.
Myslím, že je to omyl.

A preto hľadám pokoru k životu, k jeho sile a všeobjímajúcej láske, ktorú si nie som schopná ani predstaviť. Prijať to, čo sa so mnou deje, ako pohladenie.
A nehľadať na všetky otázky odpoveď.
.