Utorok

.
Tiež máte dnes utorok? Čo je to za deň?! Chudák, nie je ani prvý v týždni, ani posledný, dokonca sa mu neušiel ani stred. Keby bol pondelkom, každý by naňho nadával, že neznáša pondelky, ale aspoň by si ho ľudia všimli. Keby bol stredou, tak by sa ľudia tešili, že sa pracovný týždeň láme cez polovicu a rýmovali by si o ňom všelijaké "vtipné" veršíky, akože: "je streda, za*ebať si treba" a podobne... Ale čo taký utorok so svojim osudom narobí? Väčsina zlosti, ktorú majú ľudia v sebe na pondelok do utorka vyprchá, vášeň ktorá ľudí chytá v stredu je ešte v nedohľadne...
Tak si len tak sedí v kalendári a rozmýšľa, či aspoň pre jediného človeka niečo znamená.
Alebo si nemá všímať ľudí a má začať žiť vlastný život radového dňa v týždni? Zaradiť sa na svoje miesto a držať hubu a krok? Ráno sa narodiť, zasvitať, trošku popršať, slniečko nechať vykuknúť, večer sa zotmieť, pozdraviť červeným západom slnka celý svet a umrieť rovnako ako včera zomrel zlostný pondelok, alebo ako zajtra zomrie roztúžená streda.
Trochu málo na to, aké možnosti pred sebou vidí.
Čo všetko by mohol ponúknuť ľuďom!
Pokoj pre uvažovanie, premýšľanie, tvorbu niečoho krásneho bez zbytočných emócií, ktoré nejdú zvnútra, ale vznikajú len z pohľadu na kalendár. Vyrovnanosť pre vzťahy i pracovné tempo. Vnímavé načúvanie pre rozhovory. A sústredenie, ktoré prináša pokrok.
Utorok svoju cenu pozná a možno túži po tom, aby sme ju spoznali aj my. Aby sme ju ocenili alebo aspoň si ju všimli. Aby bol pre nás rovnako cenným ako začiatok či koniec, lebo to, čím vyplníme čas, ktorý nám bol daný je to, za čo budeme mať predložené zúčtovanie, keď pride KONIEC a Sila bude sčítavať naše dni.

Pred xx rokmi bol jeden utorok zváštny. Zvláštnym bol len pre mojich rodičov, prarodičov a spriaznených ľudí. Narodilo sa im dievča. Vyletelo na svet takmer bez bolesti, ktorú spôsobujú deti svojim mamám už v prvých momentoch svojho života. Asi sa nevedela dočkať toho, čo ju čaká. Svetlo ju volalo z tmy von. A ona poslúchla ten hlas. Dnes nad tým premýšľa, a cíti, že jej hlavnou túžbou je ísť za svetlom.

Preto kúsky môjho ja lietajú bezprizorne po svete a kde zacítia svetlo tam smerujú.

Prosím, pri rozhovoroch priveľmi negestikulujte. Mohli by ste im nechtiac ublížiť...
.