Kam to zmizlo? :-o

VÁŽENÝ VŠETCI,

drahí zúčastnení. Som strašne rád, že máme zmiešanú partiu, čo rieši problém s mäkkým/tvrdým i. Bude len i. Fasa. Ale to iba tak okrajovo...

Nedá mi, aby som si pri zamyslení nad riešením tohto výletu nespomenul na dobu minulú a všetky jej strasti a paste, keď sa miesto mailu posielal poštový holub, čakalo sa na odpoveď a dúfalo, že všetci rešpektujú koniec loveckej sezóny...

Pamätám si aj ja dokonca, ako som pred výletom riešil ľudí v okruhu bydliska, keď som šiel mame kúpiť kávu a Nový čas, medzitým si dal potajme cigaretu a obehol pár kamošov. Niektorí reagovali na známi piskot- fiju fiju fiiiiii- aj keď konverzácia z chodníka na vyššie poschodia strácala na intimite. Ale to sme boli šraci a čaje, že ideme niekam bez rodičov, a že bude fasaaaa. Iní zase mali chyže do dvora a to sa muselo zvoniť…. „dobrý deň, tu Stano, je Peťo doma?“- „a aký Stano?“ chrapľavo sa ozvalo zo zapľuvaného repráčiku.. „Stano Šrác. Teta, je Peťo doma?“ zopakujem otázku. „teraz šiel s Džinou von, asi na ihrisko“ – „no a neviete kedy sa vráti?“ vyrazí zo mňa otázka pod vplyvom dôležitosti odpovede, ktorú potrebujem od Peťa dostať…. Poznáte to všetci, tragédia. Ale všetci sme poznali jak Peťovu mamu, tak otca, brata, sestru, morča, fľak na koberci od minulej párty, čo spravil Ďuri v kuchyni..

Páni, to boli časy! Hlavne, tie, čo sa týkajú cesty do a z obchodu. Mama možno dodnes netuší, prečo bola tá jej káva taká vlhká- len ja som vedel, že za tú chvíľu som dobehol za Peťom na ihrisko, a že keď som sa rozbehol domov, Džina (statný vlčiak), sa rozbehla za mnou a ja som ešte musel šplhať na strom… Káva mi samozrejme vypadla a vy už všetci ako ja viete, prečo bola vlhká…. :D

S úsmevom si spomínam aj na Ďuriho dvere, na ktoré som chcel zaklopať. Spoza nich bolo často počuť krik a jeho nesmierne vyvinuté výhovorky, prečo je tamto rozbite a v žiackej knižke poznámka. Ale aj jeho foter mal hlášky typu „ keď ti jednu švihnem, sa nestihneš spotiť! Alebo- jak ti jednu dám, sopeľ ti na krku závity nareže, alebo, že stráviš zbytok života v kotrmelcoch….“ Ľudia, skončilo to. Škoda. Ten kontakt a všetko to, čo sa muselo podstúpiť.. Ha! Alebo telefonáty na pevnú? Ďalší masaker.. „dobrý deň, tu Stano, je Robo doma?“ „serus chuju, je. Pri telefóne“ (to v tých lepších prípadoch, inak tá sama procedúra s jeho mamou, otcom, mladším bratom)…. SMS- zero. :-/

Čo na tom ale bolo fakt najlepšie, že aj tí naši fotrovci už chceli aby sme vypadli a po mesačnom plánovaní a otravovaní ustalo pískanie pod oknami, zvonenie zvončekov a vyzváňanie telefónov a…. rýchlo, rýchlo zdvihnúť bo nebudem vedieť kto vola.. („čo keď to je teta Božka?“ myslela si mama..)

Takže nakoniec má všetko svoje pre a proti. Ako aj internet. Keby som mal písať len SMS, ušetrím vám kopec čašu. Keby som mal posielať listy, zničím malý buk, fľašku atramentu a jeden čipkovaný obrus, ktorý som sa naučil dávať bokom až v rannej dospelosti. Takto ničím iba seba, lebo kým to píšem fajčím druhu cigaretu, dopíjam pivo. Mám 25 a kôli nikomu a pred ničím nemusím utekať. Opak toho stresu, čo som prežíval prikrčený za prvým rohom s cigaretou s ostrým koncom….)*

Záver bude krátky. Teším sa. mám spacák, karitatka, gitaru, hračky, chuť isť a piť, aktívne sa zapojiť pri budovaní tepee. Lebo nemám stan. Ale ktokoľvek bude spať pod stanom, bude mu dobre :D. Len mne omrzne riť. Takže, ak ma niekto ubezpečí, že stan je v pohode, alebo mi dá tip na človeka s touto stavbou, ozvem sa mu, zabezpečím si to.

Pri všetkých zmysloch, s chuťou na pečené kura čo je v rúre a na spálenú ryžu zo sporáku sa s vami lúčim, že v piatok na hlaváku budem, ešte hladný ručím.
Janka, počítam s našou dohodou, nepíšem to náhodou.

SKA Súdruh Stanley-ic, pudr. DoGauca@seznam.cz

*edit, mám 38 a striedavo fajčím. Celkom ľutujem, že som sa v začiatkoch totoho zlozvyku schovával tak dobre. Pár výchovných a povestná krabička kým ti nebude zle, ... Ktovie, nezažil som. "Šikula"