nieje to básen,len spoved srdca..

dnes nepíšem básen,
píšem len to,
čo srdce diktuje,
píšem len to,
čo ty počut nechceš.
a ja?
myslela som že som silná,
že zvládnem rozne problémy a starosti.
ale?
tie chvíle ma opuštaju..
čo viac chceš počut?
že všetko čo sme prežili sa mi vracia spet?
že nedokážem zabudnut?
chcela by som,
ale neustále v tom boji prehrávam..
mysel sa zbláznila,
srdce šialene miluje..
viem,
je to len slabá chvílka,
dnes plačem,
a zajtra sa budem usmievat,
ale?
nikdy to nebude dobré..
tak povedz,
ako mám v sebe nájst opet klud,
ked teba nedokážem vymazat zo srdca?
už v nom patríš,
nejde to všetko len tak lahko vymazat,
ako si to dokázal ty.
______________________________
______________________________
______________________________
______________________________
hneváš sa,
a nemáš ani prečo..
za tých pár viet,ktoré su bežné?
stáva sa..
svoj omyl som priznala,
ale ty?
smeješ sa,
že trpím.
smeješ sa,
že plačem.
vžívaš sa v tom?
asi áno.
si spokojný?
asi nie.
ved pokračuješ dalej.
robí ti to dobre?
asi áno.
tak ma tráp,
a pokračuj,
raz možno zabudnem,
nehnevám sa,
niesom ako ty.
už viem,
že ty si ma nikdy nemiloval.
ved,
správaju sa tak zamilovaný?
asi nie.
v láske sa má odpuštat,
nie rozchádzat sa pre blbost.
tak mi teraz povedz,
kto z nás je dokonaly?
ja určite nie.
ty si?
nemyslím..
ale pritom sa tak správaš.
vieš,
neubližila som ti viac ako ty mne,
a predsa sa k tebe tak odmerane nesprávam.