Kroky samoty

"Je noc. Kráčam po tmavej ulici a dnes chcem byť sám. Prší a ja pozorujem, ako ťažké kvapky stekajú po budovách, ktoré sú všade naokolo. Na sebe mám ťažký kabát a na hlave kapucňu, ktorá ma chráni pred padajúcimi kvapkami vody. Okrem dažďa, krokov a vlastného dychu, ktorý sa mi zráža pred očami na paru, nepočujem nič iné, alebo nič iné počuť nechcem. Konečne sám. Táto myšlienka na mňa pôsobí ukľudňujúco. Prejdem pár krokov a lampa, ktorá sa predo mnou nachádza, zhasne. Zostane úplná tma a tak sa zastavím. Práve keď chcem pokračovať vo svojej ceste ďalej, na oblohe zažiari blesk sprevádzaný mohutným hromom. Svoj pohľad nasmerujem hore. Nado mnou je len temnota a cítim, ako mi kvapky pomaly stekajú po tvári a odkvapkávajú z brady na zem. Som celý premoknutý, ale konečne mám voľnú myseľ. Sklopím zrak a utriem si tvár do rukáva. Prejdú mi zimomriavky po chrbte a ja si vychutnávam ten pocit samoty. Podarilo sa mi ujsť pred vlastným svedomím a cítim sa tak voľne. Naozaj? Nenamýšľam si to? Tieto otázky ma zarazia. Spomeniem si na rodinu, priateľov, svoju lásku... Z oka mi vybehne slza smútku, ale ignorujem ju. Otočím sa a idem preč, pričom vo mne stále zostáva ten zvláštny pocit. Pocit bezmocnosti voči vlastnému svedomiu, proti ktorému nepomáha ani samota."