Krásna neistota :)

Sediac na stoličke počúvam Theatres des Vampires... Cítim sa ako cez prázdniny, no potom sa dostaví tupý úder skutočnosti... Nie preto, že sa začala škola, ale že skončilo to randenie, skončilo teplo a počúvanie hudby do tretej rána... Skončila moja láska k Lukášovi... Predsa mi je to ľúto. Veď to bolo krásne precítené obdobie... Pošteklilo ma v bruchu a dostavil sa úsmev. Neznášam chlapov, nechcem ich! Len jeden... Nutkanie pobozkať monitor, na ktorom svietila jeho krásna tvár. Môže si zagratulovať, totálne ma dostal. Všetko mi zrazu dáva zmysel a tá diaľka mi jednoducho vôbec nepripadá ako problém... Pred očami mám iba jeden (alebo dva) dni, keď budeme spolu... Spolu... "Bude krásne zaspávať a zobúdzať sa s tým, že ťa raz uvidím..." napísal. Vždy keď povie, že som krásna, vždy, keď povie že som mu chýbala mi poskočí srdce... Ale prečo? Veď ja som na takéto veci zvyknutá... Ale od neho je to iné, od neho je to...krásne, rozplýva ma to... A keď mi povedal anjelik... Akoby ma pohladil po líci, bolo to...krásne... A stále je. Už len pár týždňov a objímu ma tie jeho krásne ruky... Och bože, neviem sa dočkať... Spája nás jemná nitka vzájomných sympatií, a ktovie, možno to bude pokračovať... Možno :) vďaka nemu mám dôvod na úsmevy... Vďaka nemu mám dôvod na radosť... Je krásne tešiť sa na jeden deň a predstavovať si ho... A keď to skončí...budem mať krásnu spomienku.