Chlad...

Chlad... Pálivo chladný pocit, ktorý zalieza hlboko pod kožu, pohlcuje moje telo aj moje zmysly... Ako smrť tela, bunka po bunke odumiera môj súcit, moja ľútosť či láska... Bunka po bunke umiera moje srdce, kúsok po kúsku umierajú krásne pocity... Vznášam sa v ľadovom opare čakajúc na vyslobodenie, aj keď nedúfam, ľadová hmla ľútostivo objíma moje utrpenie, prinášajúc trpkú úľavu... Tlmený výkrik zla, predierajúci sa cez ten hustý závoj... Už len tlmený, ako tvoje slová... Buch... Buch... Pomalá snaha srdca rozprúdiť moju krv do všetkých kútov môjho tela už nie je potrebná. Buch... Vznášam sa s krivým úsmevom na perách, zlomyseľnosťou v duši zakrývam žiaľ, ktorý mi zviera srdce... Spomienky, ľahké ako pierka, jemne odietajú, vznášajúc sa pri mojej hlave... Odlietajú ako odpláva papierová lodička na vode, odsúdená na zánik. Kiežby som sa už nikdy nemusela prebrať, precitnúť z ľadovej nádhery...