Prázdno

Ako to, že vločky stále padajú a vietor stále fúka? Ako prázdna škrupina od vajíčka, len čakám, kto ma zašliapne a na zemi už neostane ani stopa po mojej láske, našej láske. Plamienok sa utápa v tekutom vosku a vyschnuté oči ho sledujú nepokojným pohľadom. Na čerstvú ranu dopadajú kryštáliky soli a človek by naozaj radšej zomrel. Kúsok neba sa zmenil na peklo, k láske sa pridružila spaľujúca, dchvyrážajúca bolesť, ktorá sa zakliesni v srdci ako vírus, a už žiadna tabletka neodvráti jej účinky... Nepomôžu kvapky morfia, ani aspirín. Pomôže len dotyk perín, ktorý sa podobá dotyku tvojich teplých dlaní, pomôže malý vankúšik ktorý na okamih nahradí tvoje telo, pomôže predstava, že je to celé len zlý sen a ja sa ráno zobudím... Pomôže milosrdná tma, pomôžu zavreté viečka, pomôže spánok a sen, v ktorom je všetko tak, ako má byť. Cítim, že náš svet sa zmenil, rozbije sa ako krásna vianočná guľa, z ktorej ostanú iba črepiny a lesklý prach...