Myšlienka na smrť

Predstav si, že sa ráno prebudíš, vstaneš s postele a pozrieš na svoje vlastné nehybné telo. Pomyslíš si "pre boha čo sa stalo?" no potom ťe zaplaví príval radosti a neopísatelného nadšenia, si volná a nikto ti nebude prikazovať a zakazovať veci, ktoré chceš alebo nechceš robiť... Pomaly sa otočíš a zlahka prejdeš ku posteli kde spí tvoja mama. Pozreš sa na jej kludnu tvár a povieš jej "už nikdy viac mi nebudeš prikazovať!" das jej lahký bozk na líce.
Otočíš sa prejdeš ku svojej sestre... Pozreš sa jej do tváre, do tváre ktorú poznáš 15 rokov a pokúsiš sa ju pohladkať po tvári no ruka ti prelietne skrz ňu. Len si povzdychneš a povieš jej "milujem ťa a som rada, že si moja sestra".
Rozmýšlaš... čo bude teraz s tebou? Odoberieš sa inam? Alebo zostaneš tam kde si.. Spomenieš si na ludí o kotrých si myslíš, že ťa majú aspoň tak radi ako ty ich.
Prenesiaš sa ku jednej dievčine... Na chate ju volaju srdičko.. Pozrieš sa na ňu je krásna... Nakolniš sa kunej, dáš jej pusu na čelo a povieš "Vďaka tebe som poznala čo je laska, utrpenie a život" praješ si aby sa s tímito slovami prebudila.
Spomenieš si ešte na štyroch ludí ktorý v tvojom srdci vyvolávaju lásku... prví je Kubík. Premiestniš sa k nemu.. Je krásny pes mu spí pri nohácha ty mu túžiš dať bozk.. No vieš, že nemôžeš zohneš sa k nemu a povieš mu " Kubi ty si ten najlešpí čoviečik na svete. Milujem ťa!" chvíľu na neho pozeráš otočíš sa mu chrbtom a prenesieš sa k Jirkovi. Occitneš sa v jeho izbe, ktorá je malá ale zato krásna... Pozrieš sa na neho nakloníš sa k jeho uchu a po chvilke ticha mu pošepkáš " Znamenáš pre mňa veľa a nikdy by som ťa nenechala! Milujem ťa!"
Tretí človek je jdno dievča volá sa Eli a je skvelá poznáš ju len chvilu ale aj tak ju maš veľmi rada a za nič by si ju nevymenila pozrie sa jej do tváre na čierne vlasy rozhodene na vankúši a povieš jej " Nový človek... Nové zážitky.. Nové vzťahy ale aj tak si ako ja!" Ako posledná je dievčina, kotrá je tvoja najlepšia kamoška už 5 rokov. Je krásna ma čierne vlasy a hnedé oči. Pozrieš na ňu a s nehou jej povieš "Zbohom druhé telo jednej duše, si pre mňa ako sestra a to sa nikdy nezmení!"
So slzami v očiach sa ešte raz na ňu pozrieš a potom uvidiš malé svetielko. Myslíš si, že je to svetielko nadeje no naopak je to svetlo tvojho konca. Neochotne sa za ním poberieš a v tvojej duši zavládne černota...