Moje pocity a krutá realita

Ako sa zdá, život nieje len o fantázii a splnených snoch. Decká v mojom veku sa rozodujú na akú školu pôjdu a začínajú sa schádzať s bandami, ktoré obťažujú a napadajú starších ľudí. Ešte stále je tu skupinka tých, ktorý sú aspoň s polky normálny a nemyslia len na to ako niekoho zničiť. Potom je tu malá časť ludstva pre ktorých je čistota na prvom mieste. Nie hygienická čistota a ai kresťanská. Čistota prírody a fantázie, ktorá drieme v každom z nás len sa bojíme pustiť ju z uzdy. Bojíme sa následkou, ťo sa stane, keď prebehneme nahý po Bratislave. Preto polka ľudí sú pesimisti. Ľudia ako já, čo sú optimisti a fantáziu pustia vždy keď sa chcú zabaviť odsudzujú. Len preto, že im vadí, že sa dokážeme zabaviť. Sama seba sa občas pýtam: "Prečo? Prečo sa nepozastavím nad niečim čo vykonávam a nedava to zmysel? Prečo žijem v predstave, že všetko bude v poriadku mávnutím ruky? Mám ospoveď na všetko. Dokážem sa uvolniť. Neplánujem se život. Čo sa stane to bude a nič na tom nezmením. Možno si pár ľudí myslí, že som, hmm "šibnutá". Hej to je to správne slovo. Chápete? Verím v mágiu, verím v čistotu tohot sveta. Ale načo my je to platné keď aj tal čas nevrátim? Nikto se len tak nevráti. Možno keby sa čas vrátil, vo veľa veciach by som mala jasno. Veľa vecí by som zmenila. Niektoré by som spravila, iné zase nie. Každý jeden z nás má v duši trochu kreativiti. Využívajú ju veľa spôsobmi. Chcete vedieť ako ja? Pustím si hudbu, dám pred seba papier, vyprádznim hlavu a začnem písať. Poviedky alebo úvahy, alebo prosté to čo sa my preháňa hlavou. Je to celkom sranda po sebe čítať a premýšlať nad tým, prečo ma to napadlo. Keď tak teraz uvažujem, ani neviem prečo tot píšem. Mala som v úmysle napísať poviedku. Možno by bola celkom slušná. Ale aj spisovatelia píšu to, čo netreba. Je nádhera vedieť, že sa niekomu páči to čo píšete. Zase fantazírujem. Tak sa vrátim k tomu, čo som chcela v podstate stál. Možno sa pýtate, ko som, že takto píšem, koľko mi asi je? No som normálne 15 ročné dievča, kotré je optimista na prvom mieste. Vživote chcem dokázať vela, aj keď to tak asi nevyzerá. Každý si myslí, že konám bezhlavo bez emocíí. Och, ďalší s tých hrozných klamstiev. Konám tak ako čo cítim. Nikdy nekonám bezhlavo. V škole som zasnívaná. Jasné, kotrého pubertiaka by už škola bavila? Možno len bifloša, čo ja samozrejme byť nemôžem. Snažím sa žiť naplno, ako sa dá, či sa to niekomu páči alebo nie. Nemienim pikať za každú, každučkú premárnenú a skazenú sekundu. Iba jediné si v mojom živote prajem: Byť spokojná a radovať sa s každej, čo i len malej chvilky radosti. Chcem dosiahnúť vrcholu kariery. Teraz sa my smejú, že chcem byť spisovatelka. Ale raz sa budem smiať ja im keď ňou naozaj budem. Teraz končím. Každý z nás potrebuje odpočinok, pokoj a pohodlie.