Bertík a klobáska

Bertík a klobáska



Som Bertík, dobrým deň prajem.

Ja vám to tu všetko zjem.



Vbehol Bertík do špajzičky,

dostal chuť na klobásočky.



Bertík beží jak o závod,

keď ukradol si jeden pár z klobások.



„Ten bordel nie je moja vina.

To Lojza, môjho pána.“



„Vyskladal tie dobrotky moc vysoko.

A ja nie som jak vlkodav, to chlapté konisko.“



„Som len malý vořech, prosím,

tak netrápte ma, papať musím.“



No beda, Lojzo kričí jak pominutý,

berie metlu, nie do minúty.



A tak beží Bertík s lupom,

do lesa jedným veľkým skokom.



Tam má svoju tajnú skrýš,

veď je malý ako myš.



Tam ho pánko nenájde nikdy.

Problém však nastal s líškou Vendy.



„Som tvoja kamoška, ty darebák!

Podeliť sa musíš, veru tak.“



„Inak zrútim tvoju skrýš,

viac sa sem nedovalíš.“



Nemať skrýšu? Strach a hrôza.

A klobáska je veľká predsa.



Je to jeho kamarátka,

s ňou najlepšia je lesná naháňačka.



A tak jednu nôžku z nej,

dal Vendy, Bertík - gentleman.



Priateľstvo si treba ceniť, vážení.

To nerastie na motúzkoch ako klobásky.