Cudzinec

 

 

 

                      CUDZINEC 

 

 

 Z veľkej diaľky prichádza 

 ubiedený cudzinec, 

 zľutovanie nachádza, 

 domov nový, veľká vec.

 

 Utiekol vraj pred vojnou 

 chrániac si svoj život holý, 

 pred armádou výbojnou, 

 rana v duši stále bolí.

 

 Prosí veľmi o pomoc, 

 niekoľko dní hladuje, 

 neodmieta výpomoc, 

 svieži vetrík zaduje.

 

 Pochopenie nachádza, 

 dobrodincov celý dav, 

 smútok razom prechádza, 

 čo ti treba, rýchlo vrav.

 

 Popýta o kúsok chleba, 

 k tomu pohár čerstvej vody, 

 dáky odev dať na seba, 

 netreba mu strojiť hody.

 

 Krátky oddych na lôžku, 

 ním sa trochu pozviechať, 

 i zaplátať ponožku, 

 chmáry v mysli zanechať.

 

 Viera v lepšiu budúcnosť, 

 odhodlanie pribúda, 

 skromnosť, láska, samá cnosť, 

 na minulosť sa zabúda.

 

 Zopár nových známostí 

 už v prvých dňoch nadviaže, 

 kamarátov pohostí, 

 dobrým srdcom zaviaže.

 

 Postupne si u nás zvyká, 

 oceňuje tento kraj, 

 s našou rečou hneď si tyká, 

 zbohom peklo, vitaj raj.

 

 Hoc z ďalekej cudziny, 

 niet dôvod na obavy, 

 utečenec bez viny, 

 človek smiechu, zábavy.

 

 Toleruje naše zvyky, 

 časť z nich hneď aj preberá, 

 na zžitie s nimi skúša triky, 

 čo času mnoho zaberá.

 

 Rozhodnutie neľutuje 

 nikto z celej rodiny, 

 biednych doma poľutuje, 

 šťastný len on jediný.