xxx

... Zrazu sa rozletia okná

prudký vietor vniesol do miestnosti chlad

oheň v obrovskom kozube vysoko sa rozhorel

uhlíky lietajú z ohniska

biele závesy vejú vo vysokých oknách

 

Temnota šíri sa miestnosťou

niečo veľmi zlé prišlo si pre neho

bezvládne leží, občas vzdychne bolesťou

rany na hrudi svietia oranžovou lávou

zlo už skoro prevláda

 

strach mám v očiach

nie o seba, ale o neho

leží nehybne skoro mŕtvy

zranený, po bitve s veľkým zlom

rany tiahnu sa mu cez hrudník

 

nie nedovolím, aby mu ublížili

rýchlo do hrnčeka hádžem byliny

za hrsť na spanie,

za štipku na bolesť,

za náprstok na zabudnutie,

dýchnem nad odvarom pre zázrak uzdravenia,

dva krúživé pohyby rukou pre obnovu života

 

Pribehnem k posteli, ruky trasú sa mi strachom

len nevyliať odvar vzácny, pre záchranu lásky

pi, rytier môj, prosím, aspoň dúšok malý

temnota nesmie Ťa dostať, ešte mám dosť síl

pi, láska, milujem Ťa

 

Tiene už k lôžku približili sa

NIE, vykríknem, nedám Ti ho, nikdy, nebude Tvoj

v hlave počujem hlas, čo dáš ak nechám Ti ho?

Mňa vezmi si, som Tvoja.

Naťahujú sa tiene na mňa, už..už..

 

Zatvorím oči, zmierená s osudom.

Zrazu počujem ston a zúfalé NIE!

Láska moja, Ty žiješ, pocítim príval energie,

predsa nevzdám sa tak ľahko,

prudko otočím sa k temnote

nepôjdeš ďalej!, z dlaní šľahajú mi plamene

zatvorím oči, myšlienky na lásku pošlem,

tiene rýchlo ustupujú, oheň v kozube pohasína.

 

Vietor utíchol, s buchnutím okná sa zatvoria.

Opäť počujem vzdych a slová, kde si, moja milá?

Som vyčerpaná, ale dobehnem k posteli,

rany na jeho tele už nie sú, je silný.

Klesnem na zem, s posledným výdychom

zašepkám ... si môj ...