Bežím temnou nocou, musím ho varovať
prenasledujú ma, pochodne, palice v rukách výhražne dvíhajú
chyťte ju, nesmie sa k nemu dostať, bosorku nehodnú
obaja veľkú temnú silu majú, upálime ich spolu
dlhé šaty sa mi pod nohy pletú, zakopávam, občas padnem
no musím sa k nemu dostať včas, teraz je slabý z bojov
neubránil by sa zúriacemu davu, počujem ich za sebou
strach a smrť cítim z ich divokých slov, približujú sa
ubúda mi síl, nezvládnem to, naposledy padnem do mokrej trávy
už sú pri mne, smrteľný strach ma zachváti, čo bude s ním
kopú do mňa, ťahajú za šaty, počujem trhať látku, niekto udrel na do hlavy
milosrdné mdloby, posledná myšlienka patrí Drakovi
preberte ju, pocítim ľadovú vodu na tvári, lapám po dychu
celé telo ma bolí, chcem vstať, nedá sa, ruky aj nohy do okov mi dali
ťažkými reťazami k múru prikovali, chladný kov do zápestí zarezáva sa mi
je mi zima, som mokrá, špinavá, bojím sa, kľačím, ramená vykrútené
prečo to urobili? neškodili sme, len spolu v lese šťastne žili
závideli kľud a lásku našu, sme iní, boja sa nás, chcú sa nás zbaviť
naraz je ticho, odišli, snažím sa upokojiť, aj keď srdce mi divo bije
kde láska moja je? dolapili ho tiež? viac otázok ako odpovedí
v tichu počujem malé nôžky myší, už zbiehajú sa ku mne, k obeti
a ešte niečo, ako by niekto stonal, s námahou pozerám do tmy
zrazu sa približujú hlasy, svetlo pochodne mihá sa na stene
vracajú sa, no nie ku mne, do druhého rohu chladnej miestnosti
vo svetle ohňa vidím postavu na zemi bezvládne ležať, zviazanú
okolo nej biely kruh vytvorený, snažím sa dovidieť, na ubohú obeť
NIE! veď to je ON! dobitý, slabo dýcha, ubližuje mu kruh z čarovných bylín
stráca silu, slzy bezmoci kotúľajú sa mi po tvári, nemôžem mu pomôcť
počujem mužov, ako hovoria, aj on ešte žije, cez ochranný kruh neutečie
nepribližujte sa , spáli vás ohňom magickým, nesmiete prerušiť kruh
opäť odídu oslavovať chytenie tých zlých, pre ňu hranicu už chystajú
pre neho dlhé mučenie a pohľad na horiacu milú plánujú
snažím sa zašepkať jeho meno, počuješ ma? prosím odpovedz mi
dlhá doba, odpoveď neprichádza, zošaliem zo smútku a strachu o teba
zrazu tichý hlas z kúta sa nesie, žijem, láska moja, no pomôcť asi nemôžem
šťastie zaplaví ma, duša silu naberá, nedovolím im zabiť ťa
vidím aj v šere väzenia, že trpíš šialene, teraz len môj hnev ma ovláda
pozbieram posledné sily, sústredím myšlienky, nedarí sa mi, som slabá
pozriem na teba, nie dokážem to, aj keď na kolenách, no moja sila ešte nevyhasla
sústredím sa na reťaze, začnú žiariť, roztápať sa, padnú mi zo zápästí, pália ma
s veľkou námahou plazím sa k tebe, naraz zasa hlasy počujem, nie , rýchlo
musím sa dostať ku kruhu, prichádzajú, kričia, chytťe ju, nedbám na bolesť
ešte malý kúsok a dočiahnem, zmažem kúsok ochranného kruhu
stačí to? neviem už nevládzem, vnímam veľký krik, strach
môj milý naberá sily, dvíha sa zo zeme, oči mu planú hnevom
mení sa na draka, roztiahne krídla, s obrovskou námahou vysadnem na neho
svojím plameňom spáli všetko okolo, múry väzenia rúca, letí von
bezvládne ležím na ňom, vydrž láska moja, letí do diaľky
vnímam jemný vietor, vidím jazerá, lúky pod sebou, vrcholky hôr
znesie sa na lesnú čistinku, spadnem do trávy, premení sa na muža
strach o mňa má, klesne ku mne na kolená, jemný bozk na čelo
nič okolo nás nie je, len Drak a Bosorka.