Tóny klavíra

.

// Zaklopala. Nešiel si jej otvoriť - začal si hrať. Zostala stáť pred dverami tvojho podkrovného bytu. Sama. Jediné, čo vás v tej chvíli spájalo, boli tóny tvojho starého, rozladeného klavíra... //

.

Len vôňa malín a šípkového čaju
Malá slza v privretých očiach
Prsty nežne s klávesami sa ti hrajú
Trochu sú skrehnuté po prebdených nociach

Nepustíš nikoho do svojho sveta
Potichu hráš
Matne si spomínaš na krásku z leta

Ešte ju nepoznáš

A hrnček s čajom náhle padá
Triešti sa na milión úlomkov
Tvoje osamelé srdce neúspešne hľadá
Náplasť na rany, liek na ostrosť slov

(...Pýtaš sa hudbou ostatných ľudí,
prečo aj v nich sa neha neprebudí...)

.

Len pobledlý úsmev a vôňa jazmínového čaju
A mlhavá spomienka na jej modré oči
Prsty nežne s klávesami sa ti hrajú
Spievaš clivo nekonečnej hĺbke tmavých nocí

Chcel by si niekde tú krásku opäť stretnúť
Potichu hráš
S ňou v objatí k oblakom až vzlietnuť

Ešte sa nevzdávaš

A črepy z hrnčeka na podlahe ležia
Nikdy ich nezmetieš
Veď črepy prinášajú šťastie, to všetci vedia
A ty to vieš tiež

(...Pýtaš sa hudbou ostatných ľudí
prečo aj v nich sa nádej neprebudí...)

.

Len ona, ty a vôňa višňového čaju
A pár bozkov na ráno pri východe slnka
Prsty nežne sa ti s klávesami hrajú
Cítiš sa ako slobodná loď na pokojných vlnkách

Zrazu tak zvláštne mäkko je tvojej duši
Potichu hráš
A úsmev radosti veľmi ti sluší

Ty už svoje šťastie máš

Po nociach spolu rátate hviezdy
Spievate o diaľkach a splnených snoch
Opojení šťastím ste celkom triezvi
A piesne o láske sú všetky o vás dvoch

(...Pýtaš sa hudbou ostatných ľudí
prečo aj v nich sa vášeň neprebudí...)

.

// Raz si nechal dvere pootvorené, úplnou náhodou. Nepočul si jej kroky, keď vošla do izby. Zastala tesne vedľa teba. Keď si sa obzrel, usmievala sa. Už neodišla. Tým najsilnejším putom vás spojilo to jediné, čo ste v tej chvíli ešte mali spoločné - tóny tvojho starého, rozladeného klavíra... //

.