Anjel a dievča...

zaťali do duše,
striebornou sekerou,
strelili z kuše,
s velikou nádejou.

bolesťou zomiera,
tá duša nevinná,
v rukách zoviera,
macíka bez mena.

poprava skončila,
ľud sa rozchádza,
ona zočila
anjela,čo prichádza.

na tom mieste popravy,
ostal len macík stáť,
anjel všetko zastavil,
nenechal dievča umierať.

ten anjel bez krídel bol,
stál tam,plakal aj sa smial,
nemohol stretnúť sa už s nebom,
veď on jej tie svoje krídla dal.