Začiatok

Ako sneh detských čias
topím sa ti na jazyku.
Mesiac je v splne
a zavýja na hviezdy.
Z jasného neba
sype sa nám nehoda.
Rádia hlásia:
"...cesty neprejazdné...,
...zrážka dvoch áut...,
...smrť našli pod stromom..."
Ľad našich sŕdc
usadil sa v hline
našich stôp.
*
Za oknom hreje sviečka.
Číta poéziu noci
a mihotavo sa smeje.
Vzal si ma do dlaní
a chránil pred smútkom.
Do nahého tela
kreslil spomienku
na budúcnosť.
Chlad noci zostal za nami.
*
Zastal čas.
A zas sa pohol späť.
Ruku si dal dole z mojej tváre
aby si sfúkol sviecu,
ponoril nás do tmy.
Izba nie je,
nie je svet.
V tichu vesmíru
topíme sa dvaja.
Už to muselo prísť.
*
A tak niekde v nás
zrodil sa Veľký tresk.