Nad ránom

Vnímaš myšlienky
čo sa s roztiahnutými krídlami
vznášajú v priestore bez hraníc
aby sa niekoľkokrát dotkli oblakov
a možno aj z výšky zazreli
nad ránom prebúdzajúce sa slnko
a tiež strmhlavým letom dole
ako terej rozráža hlavou hladinu mora
zasiahli boľavé miesta
tam niekde za hrudným košom

Vnímaš vietor
čo pohráva si s lístkami v korunách stromov
aby v nich jemnými dotykmi
rozohral nádhernú jarnú
ešte trocha chladnú symfóniu
doplnenú druhými husliami
v neviditeľných rukách stebiel trávy
a ktorý ťa hladká po tvári
pamätajúcej si ešte hrejivé teplo vankúša

Vnímaš odlesky
končiacej sa chladnej noci
na hojdajúcej sa hladine rybníka
a počúvaš ako znie
zopár zblúdených kvapiek dažďa
tancujúcich na hladine svoj osobitý tanec
za ranného úsvitu

Zatiaľ sedíš na brehu celkom sám
okolo teba iba prebúdzajúca sa príroda
privreté oči sledujú plavák
v ústach sa rozplýva chuť horúcej kávy
a vodnú hladinu pred pár okamihmi
rozochvela zvedavosť jednej z rýb

No vlastne nie si celkom sám...

Cítiš spojitosť s prírodou
možno takto si sa cítil v matkinom lone
vnímaš slobodu svojich myšlienok
nikde nie sú zrazu žiadne hranice
a počúvaš tep svojho srdca
lebo vieš že teraz ho zrýchli
iba poriadny úlovok

Na pár hodín
sa nachádzaš v zrazu inom
akoby čarovnom svete...